Zatekanie pri daždi a vetre

Stojíte počas búrky pri zatvorenom okne a s hrôzou sledujete, ako voda presakuje pri parapete či v horných rohoch okna? Je to chybná montáž okna, alebo vada okna? Vonku zúri silný vietor, ktorý cíti aj váš chrbát a kĺby, pretože namiesto pohodlného sedenia v kresle na vás neustále fúka spod parapetnej dosky? Ani jedna, ani druhá predstava nie je príjemná. Zdroje týchto problémov môžu byť rôzne, napríklad nezatesnené dilatačné škáry, nekvalitne zateplená fasáda alebo nevyhovujúce okná. Najčastejšie však zateká a prefukuje v mieste tesnenia medzi oknom a murivom, preto sa venujeme tomuto detailu.

Na tesnenie pripojovacej škáry sa ako najbežnejšie materiály používajú PUR pena, minerálna vlna, prípadne sklolaminátový povrazec. Ani jeden z týchto materiálov nie je považovaný za vodotesný, takže bez dostatočnej ochrany z vonkajšej strany sa pokojne môže stať, že pri silnom vetre a daždi dôjde k presakovaniu vody alebo podfukovaniu chladným vzduchom. Navyše, ani jeden z týchto izolačných materiálov nemá takú pružnosť, aby bol schopný vyrovnávať dilatačné pohyby v škáre, ktoré vznikajú v dôsledku tepelnej rozťažnosti rôznych stavebných materiálov a pri pohyboch samotnej stavby. Čo teda robiť? Odpoveďou je poctivá montáž podľa STN 733134, v ktorej sú presne definované materiály, požadované na 3-úrovňové tesnenie pripojovacej škáry s maximálnou ochranou tepelnej izolácie pred vlhkosťou.

Vlhkosť a pleseň

Vymenili ste pôvodné okno za nové. Namiesto hrejivého pocitu v zime však bojujete s plesňami na stenách a neprestajne utierate vodu z rámu okna. V lepšom prípade je to dôkaz toho, že ste si kúpili kvalitné okno s výbornými tesniacimi vlastnosťami, ktoré bolo aj správne namontované, ale neprispôsobili ste režim vetrania. Vtedy stačí len dostatočne vetrať a máte po probléme. V horšom prípade je to dôsledok tepelných mostov v obvodových stenách, nekvalitnej montáže okna alebo následok použitia nevhodných materiálov na zatesnenie škáry medzi rámom okna a murivom. Ako k tomu dochádza?

Vysvetlíme si najprv dôležité technické pojmy: rosný bod, relatívna vlhkosť a tepelný most. Rosný bod je teplota, pri ktorej dochádza ku kondenzácii vodných pár, ktoré sa menia na vodu. Pri 50% relatívnej vzdušnej vlhkosti je to cca 10°C. Relatívna vzdušná vlhkosť je percentuálne vyjadrenie nasýtenia vzduchu vodnými parami. Tepelný most vzniká v prípade nekvalitného tesnenia pripojovacej škáry, keď v zimnom období dochádza k značnému znižovaniu povrchových teplôt na vnútornej strane „zatesnenej“ pripojovacej škáry. Inak povedané, je to posun rosného bodu zvonku smerom dovnútra. V takomto prípade je tepelným mostom celá pripojovacia škára. Takáto škára je rizikovým miestom pre budúci vznik plesní. Živnou pôdou pre ich vznik je voda, ktorá vzniká kondenzáciou na miestach s teplotou rosného bodu. Teplota, pri ktorej sa tvoria plesne je cca 13°C pri 50% relatívnej vzdušnej vlhkosti. Rosný bod 10°C a teplota pre tvorbu plesní 13°C sa mení v závislosti od stúpajúcej relatívnej vlhkosti, čo znamená, že tieto hodnoty dokážeme výrazne ovplyvňovať vetraním. Tým ale znižujeme tepelnú pohodu vnútorných priestorov. Pri všetkých miestach s tepelnými mostami (nemusí to byť iba spomínaná škára) je nutné tepelný most minimalizovať vhodným riešením s tepelnoizolačným materiálom, aby pokles vnútornej povrchovej teploty bol čo najnižší a v žiadnom prípade nedosiahol hranicu rosného bodu.

Ak si ešte len vyberáte okno, je na mieste otázka, či dodávateľ rieši montáž okna podľa STN 733134 platnej od 1.1.2010, ktorá presne definuje materiály požadované na tesnenie. Vďaka tomu sa vyhnete budúcim problémom s vlhkosťou a plesňami. Treba si však uvedomiť, že zdrojom vlhkosti a plesní môže byť aj zlá ochrana stien a podláh pred zemnou (vzlínajúcou) vlhkosťou, zatekajúce strechy a fasády, nedokonalé tesnenie zamurovaných rozvodov vody a kanalizácie. Tento komplexný problém si vyžaduje dôslednosť v každom stavebnom detaile, pretože voda je predsa len najlepší stavebný dozor.

Zvetrávanie tepelnej izolácie

Začali ste stavať dom, namontovali okná, ale zateplenie fasády ste sa rozhodli odložiť až na ďalšiu stavebnú sezónu. Alebo vám montážnici nechali neorezanú penu v pripojovacej škáre s tým, že zvnútra to niekto prekryje omietkou a zvonku fasádnym systémom. Takto sa to nerobí!

Je namieste povedať si zopár technických informácii o PUR pene ako najčastejšie používanom tepelnoizolačnom materiáli. PUR pena má veľmi dobré tepelnoizolačné a zvukovoizolačné vlastnosti, výborne expanduje a lepí (čo niektorí montéri až zneužívajú, ako sa môžete dočítať v časti „Nesprávne kotvenie“), ale má aj určité nevýhody. PUR pena nie je odolná voči UV-žiareniu, takže pri dlhšom vystavení slnečným lúčom dochádza k jej rýchlej degradácii, ktorú najprv registrujete len ako zmenu farby na oranžovohnedú, ale postupne dochádza k jej rozpadu od povrchu smerom do hĺbky. Do narušenej povrchovej štruktúry sa dostáva voda, ktorá v zime vymrzne, a tak dochádza k ďalšej degradácii PUR peny. Schopnosť absorbovať vodu je druhou nevýhodou PUR peny. Okrem toho, pri nasiaknutí vlhkosti do 5% objemu PUR peny sa jej tepelnoizolačné vlastnosti znížia až o 50%. Tento rozdiel môžeme porovnať s rozličnými pocitmi, keď máte oblečené suché a mokré oblečenie.

Ďalší problém súvisí s nízkou pružnosťou PUR peny, ktorá neumožňuje stopercentne vyrovnávať dilatačné pohyby v škáre, vznikajúce v dôsledku tepelnej rozťažnosti rôznych stavebných materiálov pri striedaní teplôt v zime a lete. Pena po niekoľkých rokoch popraská alebo sa jednoducho odtrhne od steny či okenného rámu, a to má za následok zatekanie a prefukovanie pri silnom vetre a daždi. Čo s tým? Odpoveďou je poctivá montáž podľa STN 733134, kde sú presne definované materiály požadované na 3-úrovňové tesnenie pripájacej škáry s maximálnou ochranou tepelnej izolácie pred poveternostnými vplyvmi, ale aj interiérovou vlhkosťou.

 

Nesprávne kotvenie

Prehnutý okenný rám, kvôli ktorému neviete otvoriť okno, nie je nič príjemné. Ešte „lepšou“ alternatívou je okno, ktoré sa nedá zatvoriť, a preto vám zateká dnu. Alebo máte strach otvoriť svoje nové okno s izolačným trojsklom, lebo sa pri každom pokuse „hýbe“ v stene? Vymenované prípady sú klasické problémy z dôvodu nesprávneho ukotvenia okna do otvoru. V tejto časti sa pokúsime identifikovať najčastejšie chyby pri kotvení.Štandardným problémom býva použitie malého počtu kotviacich bodov a ich nevhodné rozmiestnenie. Pravidlá umiestnenia kotviacich prvkov má určite vytvorené každý výrobca okien a sú tiež presne definované v norme STN 733134. Čo však s montážnikom, ktorý má vlastné pravidlá? Pri pohľade na montážnika, ktorý uchytáva vaše nové okno na „stovku“ klinec iba zatlčením do pórobetónu, nenachádzate slová. Áno, aj to sa vám môže stať a vôbec to nie je zriedkavý jav. On si síce zjednodušil prácu, ale vám pripravil budúce problémy so statikou okna či korodujúcim klincom v pórobetóne. Vyhnete sa im, ak použijete správny kotviaci prvok do konkrétneho materiálu.

Šetrenie na materiáloch pri stavbe domu sa neopláca a pri nízkoenergetických to platí dvojnásobne. Ak ste sa rozhodli pre takýto dom, určite sa chystáte investovať do kvalitných základných materiálov, akými sú aj tehly alebo okná. Môže sa vám však stať, že investícia do tehál s drážkou na zateplenie ostenia pre ideálne osadenie vášho nového 8-komorového okna bude zbytočná v prípade, že montážnik použije nesprávny kotviaci prvok a ukotví okno cez rám iba do polystyrénu, a nie do tehly.

Ako sme už spomenuli, každý seriózny výrobca okien a profilov má pre svoje výrobky spracovaný metodický pokyn o montáži, ktorý by mal kvalifikovaný montážnik ovládať a dodržiavať ho. Pri väčších stavbách projektant pripravuje tiež statický návrh kotvenia s presnou polohou okna a určenými kotviacimi bodmi zosúladenými s konštrukciou okna a s druhom podkladového materiálu.

Častým „hriechom“ pri montáži okien je použitie PUR peny ako kotviaceho materiálu, ale bez mechanického kotvenia.Ak sa vás montážnik snaží presvedčiť, že na penu okno výborne drží, zvonka ho po zateplení bude držať polystyrén a zvnútra omietka, tak rýchlo od takejto „roboty“ ruky preč. Prečo? Odpoveď nájdete v časti Zvetrávanie tepelnej izolácie.

Hádanka na záver: Čo sa stane s drevom, keď navlhne? Odpoveď pozná aj malé dieťa. Je preto jednoduché predstaviť si, čo sa po nejakom čase stane, keď vám montážnici nechajú drevené kliny v škáre a len ich zapenia.
Podkladové kliny a podložky sú dôležitou súčasťou statického uloženia okna, a preto musia byť z objemovo stáleho a vodeodolného materiálu.

Ekonomické dôsledky

Ak ste si prečítali kapitoly o Vlhkosti a plesniach, Zatekaní pri daždi a vetre, Zvetrávaní tepelnej izolácie a Nesprávnom kotvení, je vám zrejmé, že pri zanedbaní montáže už v procese výberu okna môžu byť ekonomické dôsledky značné a pojem „návratnosť investície“ nahrádza slovné spojenie „nenávratnosť investície“. Cez nesprávne utesnenú pripojovaciu škáru okna dochádza k únikom tepla (k tzv. tepelným mostom), ktoré vedú k vyšším vykurovacím nákladom. Zároveň negatívne ovplyvňujú životnosť okolitých materiálov, ktoré sú nadmerne namáhané vlhkosťou. Nekvalitná montáž a nesprávny výber montážnych a tesniacich materiálov má okrem uvedených problémov aj zásadný vplyv na zníženie tepelnej pohody vnútorných priestorov.